Votivkirche

Votivkirche je neogotický kostol na viedenskej Ringstraße, medzi prvými stavbami, ktoré na tomto bulvári okolo historického centra vyrástli. Keď ho v roku 1879 vysvätili, mestské hradby ešte stáli. Neslúžil preto miestnej farnosti: jeho stádo tvorili vojaci, ktorí prišli do Viedne po revolúcii roku 1848. Biely pieskovec mu dáva svetlú farbu a vzorovaná krytina strechy pripomína Stephansdom, ktorý je starší vyše sedemsto rokov.

Príbeh kostola sa začína atentátom z roku 1853: maďarský nacionalista János Libényi napadol cisára Františka Jozefa nožom počas prechádzky pri starých hradbách. Cisárovi život zachránil tuhý golier vyšívaný zlatom, ktorý odvrátil úder. Na poďakovanie Bohu vyhlásil zbierku arcivojvoda Ferdinand Maximilian, neskorší mexický cisár, a dary prúdili z celého cisárstva. Víťazom súťaže roku 1854 sa stal Heinrich von Ferstel, ktorému bolo dvadsaťšesť rokov a čerpal z francúzskych katedrál. Stavba trvala približne dvadsaťšesť rokov: vysvätenie pripadlo presne na striebornú svadbu Františka Jozefa a Alžbety. Jeho podobu neskôr napodobnili kostoly v nemeckom Speyeri, v americkej Saint Helene i v belgickom Ostende.

Uvidíte klasickú gotickú fasádu: dve štíhle veže, tri štítové portály a nad stredným, dvakrát širším, ružicové okno. Hlavný oltár z mramoru nesie šesť alabastrových stĺpov, zdobia ho sklené mozaiky a cibórium držia štyri piliere z červeného granitu. Mozaika Panny Márie nad oltárom je darom pápeža Pia IX. Pieskovcové múry napáda znečistený vzduch aj kyslý dážď, takže kostol potrebuje sústavnú obnovu. Po poškodení počas druhej svetovej vojny prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Okolo sa rozkladá Votivpark pri hlavnej budove Viedenskej univerzity a vo zvýšenom oratóriu čaká múzeum s historickými skvostmi. Neogotická kazateľňa stojí na šiestich mramorových stĺpoch a pod ňou je zobrazený samotný Ferstel, malá pocta tradícii Stephansdomu.