Imperial

Hotel Imperial vo Viedni je stavba, na ktorej možno prečítať celé devätnáste storočie. V roku 1863 tu postavili mestský palác pre vojvodu Filipa Württemberského a jeho manželku Máriu Teréziu, rakúsku arcivojvodkyňu. Navrhol ho Arnold Zenetti, stavbu viedol Heinrich Adam. Manželia sa prisťahovali okolo roku 1866, už po piatich rokoch však palác predali. Pri svetovej výstave v roku 1873 ho prebudovali na hotel.

Fasádu v štýle talianskej neorenesancie zakončuje hore kamenná balustráda s heraldickými zvieratami z erbu Württembergovcov. Hlavný vchod strážia štyri sochy so symbolickým významom, pôvodne ním prešiel koč spriahnutý dvoma koňmi. Vo vnútri uvidíte ručne vytesané sochy, ozdobný mramor a obrovské krištáľové lustre. Z vstupnej haly stúpa Kráľovské schodisko k apartmánom a izbám. Aj tam visia veľké lustry z vysokých štukových stropov. Niektoré miestnosti majú súkromné balkóny s výhľadom na siluetu starého mesta. Dve ďalšie podlažia pribudli v roku 1928, pôvodný charakter si budova však uchovala. Hotel je prístupný aj pre hostí na vozíku.

Ubytovali sa tu kráľovná Alžbeta II. aj Charlie Chaplin. História hotela má aj temnú stránku: spoluvlastníka Samuela Schallingera nútili nacisti v roku 1938 k predaju, zomrel v koncentračnom tábore Terezín. Adolf Hitler tu v mladosti pracoval ako nádeník, po anšluse v tom istom roku sa vrátil ako vítaný hosť s trvalým apartmánom. Simon Wiesenthal, ktorý prežil nacistické tábory, oslávil v roku 1998 deväťdesiate narodeniny kóšer hostinou. Trasúce lustre spomenul so smiechom: Hitler je preč, ale preživší stále spievajú a tancujú. K histórii patrí aj vlastný zákusok hotela: torta Imperial z marcipánu a čokolády. Podľa legendy ju pri otvorení hotela cisárom Františkom Jozefom v roku 1873 vytvoril kuchynský učeň. Predávajú ju celú alebo nakrájanú, v jednoduchej borovicovej skrinke alebo v kartóne na odoslanie. Keď v roku 2002 navštívili Viedeň cisár s cisárovnou Japonska, bývali práve tu.