Palazzo della Gran Guardia

Palazzo della Gran Guardia stojí na Piazza Bra, najväčšom námestí Verony. Jeho prízemie tvorí 86 metrov dlhá loggia: trinásť oblúkov nesú mohutné rustikové piliere. Veľkosťou sa palác zámerne vyrovnáva slávnej rímskej Aréne.

Za všetkým stojí nápad z roku 1609: Giovanni Mocenigo, vtedajší kapitán Verony, žiadal benátskeho dóžu o povolenie. Chcel krytý priestor, kde sa dá zhromaždiť vojsko, keď vonku prší. Mestský múr mal poslúžiť ako jedna stena budovy, čo malo ušetriť čas aj náklady. Súhlas prišiel ešte pred koncom roka, prvé peniaze začiatkom 1610. Roku 1614 došli peniaze a stavenisko utíchlo na takmer dve storočia. Benátky však roku 1639 zamietli žiadosť o zadržanie desaťtisíc dukátov z daní. K projektu sa vrátili až v roku 1808, keď ho prevzalo mesto Verona. Vedenie dostal do rúk inžinier Giuseppe Barbieri, no práce sa rozbehli až v júni 1819, už pod rakúskou vládou. Vtedy dokončili hlavné poschodie, posilnili priečelie a pribudlo monumentálne schodisko do horných miestností. Stavebný ruch prerušila prvá talianska vojna za nezávislosť: od roku 1848 v budove sídlili rakúske vojská. Po odchode armády už všetko išlo rýchlo do konca a konečná prehliadka s platbami prebehla v máji 1853.

Dlho sa za autora pokladal Michele Sanmicheli, známy veronský architekt. Historici namietali, že sa nedožil začiatku prác a fasáda nezodpovedá jeho štýlu. Pravým autorom je Domenico Curtoni, ktorý čerpal z Sanmicheliho jazyka prostredníctvom bratranca Bernardina Brugnoliho, no pridal aj vlastné nápady. Hlavné poschodie nesie pätnásť veľkých okien, ktoré delia páry stĺpov. Osem z nich korunujú trojuholníkové alebo oblúkové frontóny, päť stredových je polkruhovo zakončených a najväčších. Spolu s neďalekým divadlom Teatro Filarmonico palác premenil tvár námestia. Stavba, ktorá sa rodila ako útočisko pre vojakov, dnes hostí výstavy, kongresy a kultúrne podujatia. Aj kamene v pilieroch pritom majú svoju minulosť: mnohé kedysi tvorili múry rímskej Arény.