John Lawrence

Socha Johna Lawrencea stojí v londýnskom obvode City of Westminster, obklopená ďalšími pamätníkmi devätnásteho storočia. Predstavuje Johna Lairda Maira Lawrencea, prvého baróna Lawrence, britského koloniálneho úradníka a vicekráľa Indie. Podobných sôch je tu viac, táto však patrí mužovi, ktorého život prepojil Pandžáb s londýnskymi školami.

Lawrence sa narodil v roku 1811 v Richmonde v grófstve Yorkshire a do Indie odišiel okolo roku 1829. V Dillí pracoval ako sudca a vyberač daní, neskôr sa upísal správe Pandžábu. Po prvej vojne so Sikhmi viedol novopripojený okres Jullundur, zakladal tam súdy a policajné stanice a potláčal sati a zabíjanie dievčat. Po druhej vojne zasadol v správnej rade Pandžábu: rušil vnútorné cla, zavádzal jednotnú menu a poštu a dal stavať cesty a kanály. O prísnom prístupe ku financiám svedčí aj spor s vlastným bratom Henrym, tiež koloniálnym úradníkom. Počas indického povstania v roku 1857 udržal sepojské prápory v provincii a dojednal zmluvu s afghanským vládcom Dost Mohamedom Chánom. Za tieto zásluhy ho vymenovali za baroneta a rytiera Veľkého kríža Rádu kúpeľa. V rokoch 1864 až 1869 pôsobil ako vicekráľ a generálny guvernér Indie a podporoval rozširovanie vzdelávania.

Po návrate do Anglicka v roku 1869 dostal titul baróna z Pandžábu a z Grateley v Hampshire. Keď v sedemdesiatych rokoch vznikol London School Board, stal sa jeho prvým predsedom. Radu viedol od 15. decembra 1870 do 10. decembra 1873 a zastupoval Chelsea. Ten istý muž, ktorý držal na uzde sepojské prápory, tak napokon riadil londýnske školy.