Daugavgrīvas klostera drupas

Ruiny kláštora Daugavgrīva v Lotyšsku pripomínajú miesto, kde stál cisterciánsky kláštor a neskôr opevnený hrad. Cisterciánsky kláštor tu vznikol približne okolo roku 1205. Kláštor patril k prvým kresťanským kláštorom v Livónsku a ovplyvňoval cirkevné aj správne dejiny regiónu. Jeho poloha pri Daugave mala strategický význam. Miesto umožňovalo dohľad nad obchodom a dopravou medzi Rigou, Polockom a Vitebskom. V roku 1305 ho prevzal Rád nemeckých rytierov. Rytieri prebudovali areál na hrad s obdĺžnikovým pôdorysom, obytnými krídlami, vežami, kaplnkou, priekopou a mostom. Hrad sa stal predmetom sporov s Rigou. Po obliehaní v osemdesiatych rokoch pätnásteho storočia ho zničili boje a neskôr ho obnovili. Od začiatku sedemnásteho storočia areál ďalej postupne chátral. Kamene zo starého hradu neskôr použili pri výstavbe novej pevnosti na opačnom brehu rieky.

Dnes na povrchu neuvidíš pôvodné kláštorné ani hradné budovy. Najvýraznejšie zostávajú zemné valy vysoké približne osem metrov, široké približne osem metrov a doplnené stopami bastiónov. Archeologický výskum z roku 1901 určil rozmery hradu. Lokalita tak spája cisterciánske dedičstvo, vojenskú históriu a riečnu dopravu pri Daugave.