Chapelle des Pénitents noirs

V historickom centre francúzskeho Mentonu stojí kostol Chapelle des Pénitents noirs, známy aj ako Chapelle de la Miséricorde. Fasáda je zámerne strohá: kapucíni, vetva františkánskeho rádu, sa riadia učením svätého Františka z Assisi, ktorý nepripúšťal prepych ani vo svojich kostoloch. Napriek tejto striedmosti sa zvonica dvíha do výšky približne tridsaťpäť metrov.

Základný kameň kláštora položili v roku 1615 princ Honoré II. Grimaldi a Vavrinec z Brindisi, generál kapucínov z janovskej provincie. O tri roky neskôr nechal Honoré II. preraziť novú ulicu, dnešnú rue de Bréa, aby ľudia ľahšie chodili ku kláštoru. Rehoľníci tu pôsobili do roku 1793, keď budovu za Francúzskej revolúcie zatvorili úrady. V roku 1818 prevzala kaplnku bratstvo čiernych kajúcnikov, po ktorom kostol nesie meno. Konvent potom striedal svetské funkcie: v rokoch 1861 až 1881 tu sídlila mentonská radnica. Neskôr slúžila budova ako kasárne a kaplnka ako sklad soli.

Fasádu, ktorá bola predtým len holou stenou, dali kajúcnici v roku 1875 celkom prebudovať. Do stredného výklenku vtedy umiestnili sochu Panny Márie Milosrdnej, dar princeznej Karolíny, manželky princa Florestana. Najznámejšou udalosťou, ktorú kajúcnici organizujú, je procesia na Veľký piatok. Členovia pri nej nesú ulicami mesta figúru mŕtveho Krista. Pri svetle fakiel ju sprevádza orchester, ktorého hudba prechádza od sláčnej po miestami veselú. Bratstvo si navyše vyslúžilo prezývku „mangeurs de limaces", teda jedcov slimákov. Vznikla pri procesii slimákov počas oktávu sviatku Božieho Tela, tradícii, ktorú si udržala neďaleká dedina Gorbio.