Römische Bäder

Spot Römische Bäder v Zürichu otvára tému rímskych kúpeľov a každodenného života v antike. Takéto verejné zariadenia sa v Rímskej ríši rozšírili od druhého storočia pred Kristom. Návšteva zvyčajne sledovala postup cez šatňu, studenú, teplú a horúcu miestnosť. Rímske kúpele spájali hygienu, oddych, cvičenie a spoločenské stretnutia v jednom komplexe. Návštevníci tam diskutovali o politike, uzatvárali obchody a stretávali sa pri jedle. Niektoré areály zahŕňali športoviská, knižnice, hostince, stánky a divadelné priestory. Hypokaust privádzal horúci vzduch pod vyvýšené podlahy a do dutín v stenách. Tento systém vykuroval miestnosti teplom z pecí a ukazuje technickú vyspelosť rímskych staviteľov. Stavitelia používali tehly alebo lomový kameň, maltu, mramor, fresky a sklenené mozaiky. Termín tepidarium označuje teplú miestnosť, caldarium horúcu a frigidarium studenú. Vo Švajčiarsku predstavuje významný príklad komplex Iuliomagus pri Schleitheim, datovaný do prvého až tretieho storočia po Kristovi. Jeho ruiny chráni moderná múzejná budova s modelmi a vizualizáciami. Römische Bäder tak pripomína, že rímska architektúra riešila teplo, vodu aj verejný priestor.