Ostfriedhof

Ostfriedhof leží v dortmundskej štvrti Innenstadt-Ost a ako cintorín s parkovitou zeleňou zaberá približne šestnásť hektárov. Vznikol v roku 1876 ako druhé mestské pohrebisko po Westentotenhofe, dnešnom Westparku. Dôvodom bola rýchla industrializácia Porúria, počas ktorej počet obyvateľov vzrástol zo štyroch tisíc v roku 1811 na viac než päťdesiat tisíc. Prvý pohreb sa uskutočnil 1. apríla toho istého roku.

Náhrobky tu rozprávajú o bohatstve a vplyve rodín z čias priemyselného rozkvetu. Mnohé umelecké kamene vytvoril židovský sochár Benno Elkan. Historická časť s alejami, ohradením, bránou, fontánou, smútočnou sálou a domom hrobníka je pamiatkovo chránená a počíta 362 jednotlivých náhrobných pamätníkov. Pôvodne ho tvorila mriežka priamych osí, ktorú neskôr vystriedala parkovitá krajina so zakrivenými chodníkmi a výsadbou. Začali ju v roku 1912, ale kvôli prvej svetovej vojne sa dokončila až v roku 1921. Cintorín patrí aj k Route der Industriekultur, trase priemyselného dedičstva.

Židovské oddelenie vzniklo v roku 1898 ako pole číslo štrnásť. Pohreby sa tu konali až do roku 1943. Počas druhej svetovej vojny poškodili bomby a vandalizmus najmä túto časť areálu. Po vojne ich tu už nekonali, pretože samostatnú oblasť vyhradili v hlavnom cintoríne. Obnova trvala až do päťdesiatych rokov a v rokoch 1950 až 1955 pribudli nové hrobové polia. Medzi hrobmi nájdete Henriette Davidis, priekopníčku kuchárskej literatúry, a Marie Reinders, bojovníčku za práva žien a zakladateľku školy. Vlastné pamätníky tu pripomínajú banícke nešťastia aj židovské obete nacistického režimu. Pre obyvateľov Dortmundu je miesto aj obľúbeným zeleným priestorom. Hlavná os od vchodu na Robert-Koch-Straße vás vedie medzi monumentálnymi hrobmi, ktoré často zdobia sochy.