Palau Episcopal

Palau Episcopal stojí priamo pri katedrále v Barcelone a rozprestiera sa od ulice Carrer del Bisbe až po Plaça Nova. Na konci dvanásteho storočia tu vyrástla prvá biskupská rezidencia vnútri mestských múrov, ktorá sa opierala o staré rímske hradby. Biskup Arnau de Gurb ju v polovici trinásteho storočia rozšíril. Po barokových úpravách prišla veľká prestavba v rokoch 1900 až 1928, ktorú viedol Enric Sagnier.

Galéria v juhovýchodnom krídle pochádza z dvanásteho storočia: tri oblúky spočívajú na stĺpoch s ozdobnými kapitelmi a rímsy ich korunujú kosoštvorcovým profilovaním. Hlavný vchod z roku 1769 na strane Carrer del Bisbe rámujú páry iónskych stĺpov a nad oblúkom sedí erb biskupa Josep Climenta. Od roku 1928 má palác aj fasádu na Plaça Garriga Bachs, zdobenú basreliéfmi. V roku 1936 tu mal Národný archív Katalánska svoje prvé dočasné sídlo. Most z roku 1614 medzi bránami Decumana a Archidiakona nesie dve rady arkád. Horný rad zdobí päť zaoblených okien v rámcoch zo štíhlych dorických stĺpov.

Prvá písomná zmienka o paláci pochádza z pápežskej buly z roku 1176, ale pod nádvorím čakajú vrstvy ešte staršie. Pri stavebných prácach tu archeológovia odkryli vežu Torre Romana 78 aj pozostatky rímskeho domu s dvomi miestnosťami. Vrstvy nálezov ukazujú, že ľudia toto miesto využívali od konca prvého storočia až do devätnásteho. Na podlahe južnej miestnosti sa zachoval útržok mozaiky s geometrickým vzorom z modrej bridlice, bieleho vápenca a niekoľkých červených kúskov.