Forte San Procolo

Forte San Procolo stojí v severnej časti Verony, priamo pri pravom brehu rieky Adige, tesne pri bastiónovom fronte San Procolo-Spagna. Patrí medzi vysunuté pevnosti, ktoré rakúska vojenská správa postavila medzi rokmi 1837 a 1843 na spevnenie mestského obranného okruhu. Samotný fort vznikol v rokoch 1840 až 1841 podľa návrhu generálmajora Franza von Scholla, riaditeľa cisárskeho kráľovského fortifikačného úradu vo Verone; po Schollovej smrti v roku 1838 projekciu prevzal a doviedol do konca generálmajor Johann von Hlavaty.

Dôvod stavby bola konkrétna slabina: pri úpätí hrebeňa San Massimo ležala zníženina, do ktorej delostrelectvo z mestských hradieb nevedelo efektívne strieľať. Fort túto medzeru uzavrel svojím vysokým sedemuholňovým earthworkom s otvorenými delostreleckými postaveniami, z ktorých sa dalo páliť do všetkých smerov. Suchý priekopa okolo celého obvodu mala štyri kazematové kaponiéry pre pechotných strelcov, vnútri stál centrálny dvojposchodový kasematový reduit so štvorcovým pôdorysom a štyri veľké kazematové traverzy s vlastnými prachovkami delili vnútorné dvorisko. Výzbroj tvorili dve šróvované prednabíjacie kanóny kalibru 9,5 cm a v prípade vojny počítala posádka s 230 pešiakmi a 30 delostrelcami, v núdzi až s 438 mužmi.

Pevnosť patrí do širšieho príbehu Verony ako bastiónu rakúskej moci, kedy mesto tvorilo jeden zo štyroch hrádzov takzvaného Quadrilatera na obranu Lombardsko-benátskeho kráľovstva. Jej sedemuholňový pôdorys navyše pekne dokumentuje prechod od starších bastiónových sústav k modernejším polygonálnym fortom devätnásteho storočia. Detail, ktorý zostáva v pamäti: štyri prachovky fortu dokázali pojať spolu vyše sedem ton strelného prachu.