Kurpark

Kurpark v Stuttgartskej štvrti Bad Cannstatt zaberá asi pätnásť hektárov a delí sa na dve odlišné polovice. Dolná je geometrická: veľká lúka vedie priamo ku kursálu, sprevádzajú ju fontány, vodné prvky, dve detské ihriská a basketbalové ihrisko. Horná pôsobí prirodzenejšie: cez strmý svah a Daimlerovu záhradu sa sem zdvíhajú kľukaté chodníky, v strede čaká lúka s pavilónom. Z vyhliadkovej plošiny sa vám otvorí pohľad na celý Stuttgart. Medzi oboma polovicami stojí kursál, za ktorým čaká pivná záhrada so starým hudobným pavilónom a minigolfom.

Základ položil v roku 1819 pavilón nad prameňom Wilhelmsquelle. Jeho slaná voda dodnes napája miestne soľné kúpele. Do roku 1821 pribudla dvojradová promenáda smerujúca k hotelu Wilhelmsbad a Cannstatt sa začal meniť na kúpeľné mesto. Rozkvet zažil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, za oficiálne kúpele ho vyhlásili až v roku 1933. Kursál podľa projektu Nikolausa von Thoureta dokončili v roku 1835 vďaka príspevkom kráľa Wilhelma I. Na počesť kráľa pred budovou vyrástol jazdecký pomník. Horná časť prišla na radu neskôr: jej svah a náhorná plošina patria k parku od roku 1915. Prelína sa tu trojica štýlov: klasická aleja v spodnej časti, prírodný anglický štýl hore a secesné prvky ako fontána Juno.

Daimlerovu vežu postavili v roku 1892 a v tridsiatych rokoch 20. storočia ju rozšírili. Do parku patrí od roku 1974 aj záhrada villy Gottlieba Daimlera a jeho pomník stojí v bývalom záhradnom domčeku. Medzi umelecké diela patria busta Roberta Stolza, bronzová socha od Ingrid Seddig i pergola s dlaždicami od študentov Johannes-Kepler-Gymnázia. Lipa s mramorovým medailónom pripomína častého hosťa Bertholda Auerbacha. Niektoré stromy tu pamätajú ešte celé devätnáste storočie.