Kronprinzenpalais

Kronprinzenpalais je bývalá kráľovská pruská rezidencia v historickom centre Berlína. Jej pôvod siaha až do roku 1663 v Berlíne. V roku 1857 ju Heinrich Strack prestaval v neoklasicistickom štýle a doplnil korintské stĺpy. Budova vtedy získala aj tretie poschodie a svoju dnešnú podobu. Predtým ju Johann Arnold Nering navrhol a Philipp Gerlach v roku 1732 upravil v barokovom štýle. Slúžila ako sídlo pruského korunného princa.

V rokoch 1919 až 1937 hostila zbierku moderného umenia Národnej galérie s dielami Cézanna a Van Gogha. Nacistický režim mnohé diela odstránil alebo zničil. Po ťažkom poškodení počas druhej svetovej vojny ho Richard Paulick obnovil v rokoch 1968 až 1970. V roku 1990 tu podpísali Zmluvu o zjednotení Nemecka. Palác sa využíva na rôzne podujatia a výstavy. Neoklasicistická podoba spája korintské stĺpy s tretím poschodím a odráža premenu budovy v čase. Kronprinzenpalais súvisí aj s významným berlínskym Kronprinzessinnenpalais. Toto spojenie s dielom Karla Friedricha Schinkela rozširuje architektonický kontext paláca v Berlíne. Palác tak spája rezidenciu, umenie, obnovu a dejiny Nemecka.