Casa Llopis Bofill

Casa Llopis Bofill je obytný dom na skosenom nároží v Barcelone. V rokoch 1902 až 1903 ho dal postaviť Manuel Llopis i Bofill, právnik a statkár zo Sitges, za seba aj za súrodencov. Navrhol ho Antoni Maria Gallissà i Soqué, architekt, ktorý predtým pracoval na projekte Castell dels Tres Dragons pre svetovú výstavu roku 1888. Namiesto neogotiky, ktorej sa katalánsky modernisme vtedy pridržiaval, siahol po neoarabských prvkoch. Tým sa zapojil do vtedajšieho hľadania národného slohu, ktorý mal vyjadriť ducha Katalánska.

Nárožie si vynútilo neobvyklé usporiadanie: zvislý pás arkýrov uprostred delí priečelie na dve zrkadlové polovice. Prízemie otvára osem vchodov do obchodov pod lomenými tehlovými oblúkmi, ktoré spočívajú na mohutných kamenných stĺpoch s geometrickými hlavicami. Hlavný vchod má oblúk s viacerými lalokmi a korunuje ho keramická tabuľa s emblémom Ave Maria. Zvyšky pôvodného kovaného vrát nesú letopočet 1903. Vyššie steny pokrýva krémová omietka s veľkými rastlinnými sgrafitami v zemitých farbách, ktoré vznikli v spolupráci s Josep Mariom Jujolom. Konštrukcie arkýrov tvoria kované železo, sklo a farebné vitráže s kvetinovými vzormi. Balkón centrálneho arkýru nesie katalánska klenba s glazovanými dlaždicami, kým ostatné balkóny majú kamenné dosky tvarované do profilu kvetu. Podkrovie je galéria stlačených tehlových oblúkov na zväzkových kamenných stĺpoch, zväčša schovaná za zelenou glazovanou keramikou. Nad galériou sedí na tehlovej rímsi falošná zelená strecha a za ňou sa skrýva prístupná terasa.

Za vstupnými dverami vás privíta vestibul s čiernobielou mramorovou podlahou. Steny z lešteného štuku napodobňujú zlatý mramor a zdobí ich granátový kvetinový vzor. Do schodiska v trojuholníkovom priestore vedú drevené dvere s matným sklom a vitrážami s kyticami bodliakov. Opravy po občianskej vojne nedokázali vrátiť všetko: najvyššie poschodie prišlo o fasádny obklad a väčšinu polychrómovaných vitráží. Napriek tomu si budova uchovala väčšinu pôvodnej podoby. Je chránená ako lokálna kultúrna pamiatka a patrí do barcelonskej trasy modernisme, okruhu stavieb katalánskej secesie.