Uracher Wasserfall

Dva kilometry juhozápadne od Bad Urachu sa Maisental, bočná dolina Erms, zužuje a Brühlbach sa tu vrhá zo sedemdesiatich metrov... presnejšie: z okraja Švábskej Alby padá tridsaťsedem metrov voľným pádom, dopadne na travertínový stužok a ešte ďalších päťdesiat metrov steká po strmom, machom porastenom vápencovom vankúši. Voda prichádza z krasovej pramene na výške 623 metrov: dážď preniká cez vápenaté vrstvy pri Würtingene, približne o dvadsaťosem hodín neskôr vyviera na lúke pod Albtrauf a o pár metrov ďalej padá do doliny. Koľko vody tam v danom okamihu letí, rozhoduje počasie: v lete to býva okolo sedemdesiatich litrov za sekundu, po silných dažďoch alebo počas topenia snehu až štyristo dvadsať.

To, čo vidíte, nie je dielo erózie, ale ukladania. Vápno sa ukladá na okrajoch koryta, prúd ho v strete unáša nižšie a buduje travertínové stupne; voda, ktorá dopadne, rozstriekuje drobné vápenaté kvapky na mach, listy a kmene a pomaly ich obaľuje kôrou. Na okraji plošiny rastie travertínový previs, ktorý občas pod vlastnou váhou odlomí a spadne do hĺbky. Dnešnú podobu má vodopád až od konca devätnásteho storočia: predtým sa pramenitá voda rozdeľovala na desiatky drobných pramienok, kým ich nespájili do jedného koryta.

Prístup k nemu je jednoduchý: zastávka Bad Urach Wasserfall na Ermstálbane je odtiaľto pešo približne dva kilometre, na pravej strane vedie chodník až na náhornú plošinu. Celé miesto je chránené ako geotop, leží vo FFH území Uracher Talspinne aj v prírodnej rezervácii Rutschen. Počúvali ho aj básnici: Eduard Mörike ho spomína v básni Besuch in Urach a Joachim Raff mu venoval klavírnu skladbu.