Spitalkirche St. Johannes der Täufer

V Passau, meste pri sútoku troch riek, si všimnete kostol Spitalkirche St. Johannes der Täufer. Patrí k nadácii špitála svätého Jána, založenej roku 1198 passauskou katedrálnou kapitulou podľa vzoru johanitov. Jeho prvým kniežacím mecenasom sa stal rakúsky vojvoda Leopold VI., ktorého ako dieťa vychovával neskorší passauský biskup Ulrich II. Patrónom kostola je svätý Ján Krstiteľ, čo potvrdzuje Leopoldova darovacia listina z 29. marca 1200. Samotná skorogotická stavba vyrástla v rokoch 1206 až 1215 za biskupa Manegolda. Dnešný vzhľad má však korene najskôr v polovici štrnásteho storočia.

V roku 1478 pribudla severná kaplnka a asi začiatkom šestnásteho storočia sa obnovila juhozápadná veža. V roku 1662 zachvátil mesto veľký požiar a kostol sa dočkal barokovej prestavby. Dary veriacich postupne obohacovali interiér, až tu stálo jedenásť oltárov, každý v inom štýle. V roku 1839 kapitula nariadila odstránenie väčšiny barokovej výstroje, takže zostalo len päť veľkých oltárov. Biskup Heinrich von Hofstätter kostol medzi rokmi 1860 a 1864 obnovil a 21. júna 1864 znovu posvätil. Sám vyberal diela: neskorogotickú franskú plastiku doplnili práce mníchovských sochárov devätnásteho storočia Fidelisa Schönlauba a Josepha Knabla. Ako horlivý obdivovateľ gotiky dal do interiéru sadrové kópie diel Tilmana Riemenschneidera, Veita Stossa a Adama Krafta. Honosná neogotická výstroj odráža náboženské cítenie polovice devätnásteho storočia a dodnes patrí k máloktorým dochovaným príkladom.

Kamenný reliéf z doby okolo roku 1400 nad vstupom do špitálskeho dvora ukazuje Bolesného Krista medzi Máriou a Jánom. Šesť reliéfov rozpráva život Jána Krstiteľa, ďalšie pripomínajú životy cisára Henricha II. s manželkou Kunigundou a svätého Sebalda. Steny lemujú takmer sto epitafov zo štrnásteho až šestnásteho storočia. Z ďalších passauských kostolov sem previezli náhrobníky z červeného mramoru. Špitál prevzalo mesto už v roku 1278 a jeho tradícia žije ďalej v domove seniorov St. Johannis. Aj fasáda má svoju zvláštnosť: dvoje dverí pôsobí symetricky, no otvor sa skrýva len za západnými. Tie východné sú len ilúziou, lebo za nimi nie je žiadny otvor.