Tartarenturm

Tartarenturm je stredoveká veža v Magdeburgu, pôvodne postavená ako súčasť mestského obranného systému. Jej vznik súvisí s trinástym storočím a Magdeburgom. Datovanie výstavby sa spája s rokmi 1239 alebo 1241, keď ju dal vybudovať arcibiskup Wilbrand von Käfernburg. Pôvodne slúžila na ochranu mestského opevnenia v Magdeburgu. Stavba vznikla v období obáv z mongolského útoku, hoci Mongoli sa po víťazstve pri Liegnitzi stiahli. Dnes táto veža stojí západne od Magdeburského dómu. Nachádzala sa pri južnom konci oporného múru nad pôvodným predpolím smerom k rieke Labe. Je staršia než blízke veže Kiek in de Köken a Möllenvogtei. V osemnástom storočí stratila vojenskú funkciu a pri nej vznikol Fürstenwall s kazematami a promenádou. Prechod cez vežu vznikol v roku 1899. Východná strana terénu sa vtedy zvýšila približne o štyri až päť metrov. Po prestavbách pôsobí Tartarenturm z Fürstenwallu ako dvojpodlažný dom s valbovou strechou. Celá veža meria jedenásť metrov na výšku. Obdĺžnikový pôdorys má rozmery 10,2 krát 6 metrov a murivo z červeného pieskovca hrúbku približne 1,3 metra. V suteréne sa zachovala klenba s oknom na severnej strane. Na poschodiach vidno zamurovaný oblúk a rám okna z droby. Tartarenturm je evidovaná ako pamiatka v Sasku-Anhaltsku.