Fourth Plinth

Trafalgar Square vo Westminsteri dokončili v roku 1845 podľa návrhu Sira Charlesa Barryho, architekta, ktorý pracoval aj na Westminsterskom paláci. V strede námestia stojí stĺp admirála Nelsona, ktorý padol v bitke pri Trafalgare v roku 1805. V každom zo štyroch rohov sa dvíha kamenný podstavec, pôvodne určený pre sochu. Tri z nich nesú sochy kráľa Juraja IV. a generálov Napiera a Havelocka. Štvrtý sokel sa svojej sochy nikdy nedočkal.

Fourth Plinth postavili v roku 1841 pre kráľa Viliama IV., ale na jeho sochu peniaze nestačili. Vyše stopäťdesiat rokov ostal prázdny a stal sa miestnou kuriozitou. Koncom deväťdesiatych rokov sa rozhodlo, že sokel dostane striedajúce sa diela súčasného umenia. Prvé prišlo v roku 1999, potom nasledovali Mark Wallinger, Bill Woodrow, Rachel Whiteread či Antony Gormley. Stála tu socha Krista v životnej veľkosti, obrovský modrý kohút aj model Nelsonovej lode vo fľaši. V jednom projekte na sokli stáli bežní ľudia, každý presne jednu hodinu.

Jedno z diel vytvorila mexická umelkyňa Teresa Margolles: „Mil Veces Un Instante“, čiže „Tisíckrát v jednom okamihu“. Študovala súdne lekárstvo a v Mexico City pracovala v márnici. Jej inštalácia spája 726 sadrových odliatkov tvárí transgenderných, nebinaárnych a rodovo nekonformných ľudí. Gips sa nanášal priamo na tváre, takže odliatky nesú stopy vlasov a kože. Veľká časť z nich sa živí sex workom. Odtlačky obklopujú sokel v podobe tzompantli, stojana na lebky, aký poznali mezoamerické kultúry. Kým tri susedné podstavce držia sochy kráľa a generálov z devätnásteho storočia, štvrtý sa mení s každým novým dielom.