Villa Lysis/Fersen

Villa Lysis, známa aj ako Villa Fersen, stojí na Capri. Francúzsky priemyselník a básnik Jacques d'Adelswärd-Fersen si ju dal postaviť potom, čo po škandále opustil Francúzsko a v roku 1904 kúpil veľký pozemok. Villu dokončili v roku 1905 a sám ju venoval mládeži lásky. Štýl domu, zmes secesie a neoklasicizmu, sa označuje za neoklasicistickú dekadenciu. Nejasné ostáva, kto ju navrhol: dlho sa za architekta považoval Edouard Chimot, no zachované listy medzi ním a Fersenom to vyvracajú.

V prízemí vás privíta salón zdobený modrou majolikou a bielymi keramickými dlaždicami, s výhľadom na Neapolský záliv. Mramorové schodisko s kovaným zábradlím stúpa do poschodia so spálňami s terasami, jedálňou a izbou Fersenovho spoločníka Nina Cesariniho. Fersenova vlastná izba hľadí na východ, k zálivu a Monte Tiberiu. V suteréne sa ukrýva čínska izba na fajčenie ópia, ktoré Fersen spoznal na Ceylone počas stavby. Do záhrady o rozlohe približne 12 000 štvorcových metrov vedie schodisko k portiku s iónskymi stĺpmi. Mimi Ruggiero v nej vysadila vavrín a myrtu ako poctu Venuši. Neďaleko sa dvíhajú ruiny vily Jovis, jednej z dvanástich rezidencií, ktoré si na Capri vybudoval cisár Tiberius.

Svoj život Fersen ukončil v roku 1923 predávkovaním kokaínom. Vila prešla do ďalších rúk, po roku 1934 ustala údržba a v osemdesiatych rokoch z domu ostala skoro len ruina. V roku 1989 ju talianske ministerstvo kultúrneho dedičstva vyhlásilo za historickú pamiatku a v deväťdesiatych rokoch sa rozbehla obnova. Stuky vrátil do pôvodnej podoby Antonio Senesi, ktorého starý otec pracoval na dome už počas jeho stavby. V roku 2001 ju kúpila obec Capri a vila odvtedy hostí výstavy aj návštevníkov. Dom sa stal miestom stretávania spisovateľov, umelcov a intelektuálov a Roger Peyrefitte o Fersenovych rokoch s Ninom Cesarinim napísal aj román. Nad prednými schodmi vás dodnes zdraví latinský nápis AMORI ET DOLORI SACRVM, svätyňa lásky a bolesti.