Kloster

Kloster v Blaubeurene je bývalý benediktínsky kláštor v Nemecku, ktorého dejiny siahajú do roku 1085. Založili ho tübingenskí grófi a ich vazal Sigiboto von Ruck. Prví mnísi s opátom Adzelinom prišli z kláštora Hirsau, ktorý patril k významným benediktínskym centrám. Areál získal neskorogotickú podobu v rokoch 1466 až 1510. V chóre stojí hlavný oltár dokončený v roku 1493 a nachádzajú sa tam chórové lavice od Jörga Syrlina mladšieho. Syrlin patril k ulmskej umeleckej škole.

Rebrová klenba krížovej chodby otvára pohľad na záhradu obklopenú starými kláštornými budovami. Súčasťou areálu sú Brunnenkapelle, Petrikapelle, Urbanskapelle a sakristia s kvetinovými maľbami na strope. Stredoveký kúpeľný dom približuje každodennosť mníchov, zatiaľ čo bylinková záhrada pripomína kláštorné liečiteľstvo. Záhradu vytvorili v osemdesiatych rokoch podľa stredovekých kláštorných predlôh. Kláštor sa podieľal na založení Tübingenskej univerzity v roku 1477. Po reformácii mnísi odišli a areál sa v roku 1817 stal evanjelickým seminárom s internátom. Kloster tak spája architektúru, sakrálne umenie a dejiny vzdelávania.