St. Gertrud

Rímskokatolícky kostol St. Gertrud stojí na Gertrudplatzu vo viedenskej štvrti Währing, na námestí, ktoré si aj uprostred veľkomesta uchovalo vidiecky ráz. Hneď vedľa čaká trh Kutschkermarkt a vstup je bezbariérový. Dejiny tohto miesta siahajú až do začiatku 13. storočia. Kaplnka sa prvýkrát spomína v roku 1213, farnosť tu vznikla do roku 1226 a od roku 1232 patrí svätej Gertrude z Nivelles. V okolí stoja aj Univerzitná hvezdáreň, Volksoper a starý židovský cintorín.

Dnešný kostol pochádza z polovice 18. storočia: základný kameň roku 1753 položil súkenník Michael von Zollern a vznikla neskorobaroková halová stavba. Roku 1934 ju Karl Holey rozšíril a preorientoval z východozápadnej osi na severojužnú. Baroková časť tvorí odvtedy priečnu loď a interiér sa delí na dve prepojené, ale samostatné časti. V pracovné dni sa omše konajú v Laurentiuskirche, v nedele v Gertrudkirche. Keďže úroveň ulice smerom na juh stúpa, výškový rozdiel vyrovnáva podzemný kostol. Okolo kostola sa kedysi rozkladal cintorín obcí Währing, Gersthof, Pötzleinsdorf a Weinhaus. Pripomína ho cintorínsky kríž na južnej stene, pôvodný z roku 1745, obnovený roku 1768.

Vnútri čaká Strudlov barokový obraz Sláva svätého Vavrinca: vznikol okolo roku 1695 pre augustínsky kláštor a tu visí od roku 1872. Na sviatostnom oltári stojí sochárska skupina ukrižovania od Johanna Martina Fischera z obdobia okolo roku 1799. Nad svätostánkom nájdete kópiu sochy Magna Mater Austriae z roku 1759, ktorá opakuje neskororománsky originál z baziliky v Mariazelli. Vitráže Heinricha Tahedla z tridsiatych rokov na severnej stene rozprávajú o vykúpení v štyroch krokoch: prísľub, viera, láska a naplnenie. Dole sú starozákonné výjavy, uprostred štyria evanjelisti, hore štyria veľkí proroci. Na východnej stene svieti tzv. Gertrudovo okno od Leopolda Forstnera z roku 1934. Do prednej steny sú vsadené dve delové guľôčky, pamiatka na výbuch munície vo viedenskej prachovej veži roku 1779. Jeho ozvenu vraj cítili až sem, do Währingu.