Providenzkirche

Providenzkirche je evanjelický kostol v historickom centre Heidelbergu, pôvodne postavený v rokoch 1659 až 1661 podľa návrhu Theodora Rebera. Jeho názov odkazuje na heslo kurfirsta Karola I. Ľudovíta, „Dominus providebit“. Kostol stál na mieste bývalých kurfirstských záhrad a slúžil ako hlavný luteránsky kostol v centre Heidelbergu. V roku 1693 ho zničilo drancovanie mesta. Johann Jakob Rischer viedol obnovu, ktorá prebiehala v rokoch 1715 až 1721 a priniesla aj severnú vežu. Severná veža má tri bielo omietané podlažia. Na nej stojí osemuholníková hodinová veža z pieskovca, obkolesená balustrádou, s bridlicovou strechou a laternou. Na vrchole ju dopĺňa guľa s krížom a kohútom.

Jednoloďový interiér si zachoval biele omietané steny, oblúkové okná, oválne otvory a severný štít s neogotickou kružbou. Na okenných svorníkoch lode vidno anjelské tváre. V rokoch 1878 až 1885 Hermann Behagel upravil interiér v štýle neorenesancie, s galériami na troch stranách a štukovým stropom. Chór osvetľujú okná s postavami Karola Fridricha a Ota Henricha. Providenzkirche ukrýva najstarší zachovaný organ v Heidelbergu, založený na nástroji z dielne Matúša Burkarda z roku 1885. Organ má štyridsaťjeden registrov a tri manuály s pedálom. Veža nesie súbor piatich zvonov, odliatych v Heidelbergu Friedrichom Wilhelmom Schillingom v roku 1955. Kostol hostí koncerty a cirkevné podujatia. Rozsiahla obnova v rokoch 2017 až 2020 podporila zachovanie kostola.