Höhmannhaus

Vedľa Schaezlerpalais v centre Augsburgu stojí Höhmannhaus, štvorposchodový meštiansky dom so sedlovou strechou, dvoma arkiermi a portálom s korbovým oblúkom. Ulicová fasáda pôsobí striedmo, pretože ju v devätnástom storočí upravili podľa vtedajšej chuti. Jadro domu však siaha až do šestnásteho a sedemnásteho storočia. Pôvodne stáli na tomto mieste dva samostatné domy, ktoré sa v sedemnástom storočí spojili do jedného celku.

Rad majiteľov sa začína Ulrichom Herwarthom a vedie cez rodinu Christel, Hieronymusa Fuggera, Arnolda Schanternella a Eliasa Matthäusa Millera. Začiatkom osemnásteho storočia sa tu usadil Friedrich Magnus zu Castell-Remlingen s Mariou Annou Augustou Fatmou, dcérou tureckého pašu. Keďže nemal občianstvo, dom oficiálne kúpil v roku 1709 Heinrich Maurmann. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia otvoril Hans Höhmann s manželkou Annou vo dome očnú kliniku. Druhá svetová vojna zničila domovú kaplnku aj časť severného krídla, ktoré sa už neobnovilo. Ich dcéra Ruth, posledná súkromná majiteľka, odkázala dom v roku 2004 mestu.

Z ulice vedie priechod s drevenou podlahou do dvora vydláždeného štrkom z rieky Lech. V strede dvora stojí fontána typická pre augsburské dvory. Okolo roku 1620 postavil mestský staviteľ Elias Holl päťoblúkovú arkádovú stenu, ktorá oddeľuje dvor od záhrady so starými stromami. Do vyšších poschodí vedie trojramenné schodisko s terazzovými podlahami a intarziami na podestách. Nad ním sa tiahne freska Johanna Josepha Antona Hubera z roku 1764: pád Faethonta a smútiace Heliady. Od roku 1996 tu sídli Neue Galerie so súčasným umením. Umelci z Augsburgu aj zďaleka tu predstavujú aktuálne projekty. Na prízemí mení grafický kabinet niekoľkokrát do roka výstavy augsburskej grafickej zbierky. Zbierka sa zameriava na barok Augsburgu a južného Nemecka: kresby, rytiny a návrhy pre zlatníkov zo šestnásteho až devätnásteho storočia. Nájdete tu práce Hansa Holbeina aj Eliasa Holla. Horné poschodia slúžia ako nájomné byty a dom patrí medzi bavorské pamiatky. Nad oblúkmi arkádovej steny sedí zlatý ríšsky orol, symbol, ktorý kedysi zdobil viaceré verejné budovy mesta.