21

Miesto s názvom 21 v Nemecku predstavuje historický výklad dvadsiateho prvého článku Augsburského vyznania. Tento článok sa venuje pamiatke a úcte k svätým. Text vysvetľuje, že príbehy svätých môžu posilniť vieru a ponúknuť príklady dobrých skutkov v rozličných životných povolaniach. Článok ako príklad uvádza kráľa Dávida a jeho vedenie ľudu. Zároveň odmieta vzývanie svätých, pretože za jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi označuje Ježiša Krista. Podľa článku má modlitba smerovať priamo k Ježišovi Kristovi. Ten je v texte predstavený ako jediný Spasiteľ, veľkňaz a príhovorca, ktorý počúva modlitby a prináša veriacim útechu.

Článok odkazuje na Prvý list Timotejovi a List Rimanom. Tieto biblické odkazy podporujú učenie o Kristovi ako prostredníkovi a príhovorcovi pred Bohom. Toto učenie patrí k základom luteránskej náuky. Vyznanie zároveň tvrdí, že jeho zámerom je poskytovať kresťanské poučenie, chrániť svedomie a vysvetľovať rozdiely v tradíciách. Miesto tak zachytáva náboženskú diskusiu obdobia reformácie v Nemecku. Názov 21 odkazuje na konkrétny článok, ktorý formoval luteránske chápanie svätých a modlitby. Téma spája Augsburg, kresťanskú doktrínu a dejiny luteránskeho hnutia.