معبد أبو سمبل

Mestom Abu Simbel v Egypte prechádza púštna krajina pri trblietavých vodách Násirovho jazera. Pred skalným priečelím stoja štyri sediace sochy faraóna Ramzesa II., vysoké takmer dvadsať metrov. Ich pokojné tváre smerujú na východ k vychádzajúcemu slnku. Menšie postavy Nefertari, faraónovej matky a detí sa objavujú medzi nohami sôch a pozdĺž podstavca.

Abú Simbel spájal posvätný účel s politickým posolstvom Egypta smerom k Núbii. Vnútorné steny zachytávajú bitky, obety a Ramzesovu úctu k bohom Amonovi-Reovi, Re-Harachtimu a Ptahovi. V najhlbšej svätyni sedia štyri sochy v polotme. Dvakrát do roka prenikne slnečné svetlo celou osou stavby a osvetlí tri z nich, zatiaľ čo Ptah zostáva v tieni.

Toto slnečné usporiadanie vzniklo pred viac než tromi tisíckami rokov. Počas výstavby Asuánskej priehrady v 60. rokoch inžinieri rozrezali celý komplex na viac než tisíc blokov. Následne ho znovu postavili o 65 metrov vyššie, aby ho ochránili pred vodami jazera. Zostáva tu výrazný obraz: teplý kameň, tichá púšť, široké jazero a štyri faraónove postavy.