Église Saint-Éloi

Église Saint-Éloi stojí v parížskom dvanástom obvode pri námestí Place Maurice-de-Fontenay, s vchodom odsunutým od Rue de Reuilly. Dnešný kostol v Paríži navrhol architekt Marc Leboucher. Jeho lichobežníkový pôdorys rešpektuje tvar pozemku a kovová konštrukcia je zvnútra aj zvonka pokrytá hliníkom. Kovová veža s krížom dosahuje výšku 35 metrov. Kov pripomína svätého Eloja, patróna zlatníkov a kovotepcov, a určuje charakter modernej sakrálnej architektúry.

Prvá stavba na tomto mieste pochádzala z roku 1856. Po jej zániku v roku 1876 ju o štyri roky neskôr nahradil dočasný kostol s drevenou strechou. Táto dočasná stavba vydržala takmer deväťdesiat rokov. Súčasný kostol vysvätili po dvojročnej výstavbe v roku 1968 a jeho priestory zostávajú súčasťou mestskej obnovy bloku Saint-Éloi. Kostol získal označenie Dedičstvo 20. storočia a neskôr aj Pozoruhodná súčasná architektúra.

Pieskované a vystužené sklenené panely spolu s kovovými platňami vedú svetlo k oltáru vyvýšenému piatimi schodmi. Interiér zostáva otvorený, svetlý a zbavený nadbytočnej výzdoby. Veľká socha svätého Eloja od zlatníka Jeana Puiforcata ho zobrazuje s hladivárskym kladivom a čašou. Oceľový oltár, ambona, svietniky a Kristus dopĺňajú olovený kríž od študentov École Boulle. Balkón s organom Schwenkedel z roku 1970 ponúka výhľad na zhromaždenie a priestor má dobrú akustiku. Mariánska kaplnka ponúka miesto na menšie slávenia a samotu.