Parc del Laberint d'Horta

Parc del Laberint d'Horta leží na bývalom panstve rodiny Desvalls, pri hrebeni pohoria Collserola nad Barcelonou. Je to najstarší historický záhradný park v meste, na zhruba deviatich hektároch obklopený stredomorským lesom. Tvoria ho dve odlišné časti: neoklasicistická záhrada vznikla koncom osemnásteho storočia, romantická o storočie neskôr.

Prvú navrhli v roku 1791 markíz Joan Antoni Desvalls i d'Ardena a taliansky architekt Domenico Bagutti. Stavbu viedli staviteľskí majstri Jaume a Andreu Valls, o výsadbu sa staral francúzsky záhradník Joseph Delvalet. Táto časť stúpa po troch terasách, na najnižšej z nich čaká bludisko. Jeho steny tvorí asi 750 metrov strihaných cyprusov. Vchod do neho stráži mramorový reliéf Ariadny a Thésea. Ak sa prepracujete až do stredu, čaká tam na vás socha Erosa, boha lásky. Vyššie stoja dva pavilóny navrhnuté podľa rímskych kruhových chrámov, s toskánskymi stĺpmi a sochami Danaje a Ariadny. Najvyššiu terasu zdobí pavilón deviatich múz s latinskými nápismi o harmónii umenia a prírody. Za ním sa tiahne veľký rybník napájaný prírodným prameňom.

V polovici devätnásteho storočia rozšíril areál o romantickú polovicu architekt Elies Rogent. Nájdete v nej kvetinové záhony, menšie námestia v tieni vysokých stromov a vodopád na severnom okraji. Kým neoklasicistická polovica je zasvätená láske, tá druhá podľa dohadov niesla motív smrti, kedysi tu stál aj malý cintorín. Koncom devätnásteho storočia areál žil spoločenskými podujatiami a divadlom pod holým nebom. Pri vchodu vás privíta palác rodu Desvalls s neomaurskými a neogotickými prvkami a stredovekou strážnou vežou Torre Sobirana. Od roku 1993 v ňom sídli Centre de Formació del Laberint, škola záhradníctva s odbornou knižnicou. V roku 1967 prešlo panstvo do rúk mesta, o štyri roky neskôr ho otvorili verejnosti. Roku 1994 ho čakala obnova s podporou Európskej únie, odvtedy funguje ako záhradné múzeum. Jeho kulisy si vybrali aj filmári, objavil sa napríklad vo filme „Parfém: História vraha“.