Santa Eulàlia

Santa Eulàlia je gotický farský kostol v Palme na Malorke, postavený začiatkom 13. storočia po katalánskom dobytí ostrova. Stojí na mieste bývalej moslimskej mešity a patrí medzi štyri najstaršie farské kostoly na Malorke. Už v roku 1236 sa spomínal ako farnosť v záznamoch z Tarragony, zasvätená svätej Eulálii Barcelonskej. V roku 1256 tu generálna rada Malorky prisahala vernosť budúcemu aragónskemu kráľovi Jaumemu Spravodlivému. O dve desaťročia neskôr v tomto priestore korunovali Jaumeho II. za kráľa Malorky.

Tri lode, rebrové klenby a osemnásť osemuholníkových stĺpov ukazujú typické znaky katalánskej gotiky. Hlavná loď prevyšuje bočné a vonkajšie oporné oblúky dopĺňajú terasy s chrličmi v podobe drakov, harpyí a baziliškov. Neogotická hlavná fasáda spája špicatý portál s ružicovým oknom zo staršej fasády. Bočné vstupy zdobia maľované tympanóny so Zvestovaním a Klaňaním sa troch kráľov.

Vo vnútri nájdeš barokový hlavný oltár od dominikána Alberta de Burgunyó a sedem kaplniek v chórovom ochoze. Osemnásť metrov vysoký priestor dopĺňa organ z 18. storočia a gotické maľby. Kostol meria približne 67 metrov na dĺžku a 27 metrov na šírku, pričom jeho fasádu obnovili po poškodení búrkou. Jules Verne sem umiestnil scénu románu Clovis Dardentor, v ktorej hlavná postava vtrhne počas bohoslužby dovnútra.