Đoan Môn

Đoan Môn, známa ako Hlavná brána, tvorí južný vstup do cisárskej citadely Thăng Long v Hanoji. Brána patrí medzi zachované stavby citadely.

Jej história siaha k dynastii Lý, no dnešnú stavbu vytvorila dynastia Lê v pätnástom storočí. Dynastia Nguyễn ju neskôr obnovila v devätnástom storočí.

Usporiadanie v tvare U meria od východu na západ 46,5 metra a obsahuje päť oblúkov. Stredný oblúk slúžil kráľovi ako osobitný priechod.

Krajné oblúky, označované ako Tả Đoan Môn a Hữu Đoan Môn, používali mandaríni a členovia kráľovskej rodiny. Stavitelia použili drevené lisované tehly a kameň.

Hlavný priechod meria štyri metre na výšku a 2,7 metra na šírku. Menšie dvere po stranách slúžili ďalším hodnostárom.

Nad hlavným priechodom sa nachádza kamenná doska s nápisom Đoan Môn. Doska meria 1,5 metra na dĺžku a 0,7 metra na šírku.

Na druhé podlažie vedú malé tehlové schody. Horná časť obsahuje spoločenský dom s dvoma podlažiami a ôsmimi strechami.

Výzdobu tvoria motívy drakov a tigrov, ktoré dopĺňajú architektúru brány. Archeologické vykopávky v roku 1999 odhalili stopy kráľovskej cesty a rôzne historické vrstvy.

Đoan Môn tak spája stavbu z obdobia dynastie Lê s pamiatkami viacerých období. citeľa Thăng Long zahŕňa aj Hanojskú vlajkovú vežu, Cửa Bắc, základy paláca Kính Thiên a Văn Miếu.